Ctený profesorský zbor, drahý rodičia, milí spolužiaci
Výrok Senecu „Život je krátky, umenie dlhé“ je zhrnutím nás, čo tu dnes stojíme. Veď prísť na svet a dôjsť až sem, bolo majstrovským dielom. Stať sa maturantom na gymnáziu, to je umenie!
Stal by sa Mozart slávnym bez podpory otca? Ako rodič urobil aj nemožné a tak dnes poznáme virtuóza. Ctený rodičia. Vám patrí v dnešný večer najväčšia vďaka. Za dennodennú starostlivosť, i za maličkosti. Bez vás by nebolo umelcov.
Čo bez talentu, keď ho nemá kto formovať? Naša cesta za poznaním a vedomosťami nebola ľahká. Aj vďaka vám tu teraz stojíme, vážené panie profesorky, profesori. Aj s vašou podporou sa nebudeme toľko báť vkročiť osudu tvárou v tvár a postaviť, sa či už pred zelený stôl, alebo sa uchádzať o miesto na vysokých školách. Osobitnú vďaku si zaslúži naša triedna. Nech všetko zlé ostane napísané v piesku a to dobré, vyryté navždy do kameňa. Stali ste sa svetlami našej budúcnosti a ja vám môžem ponúknuť len moje ďakujem.
Keď niečo zažívame po prvý krát, je to pre nás nezabudnuteľné. Ja s Gerhardom sme si svoj prvý školský deň na gymnáziu prežili až po dvoch týždňoch. Sme prestúpenci, no ja si doteraz pamätám nesmelé pohľady a triedu plnú neznámych ľudí a veľkú výzvu. Výzvu naplniť tvrdenie, že život na strednej je tým najlepším obdobím živote. Ďakujem vám milí spolužiaci, za všetky všedné chvíle, za tie radostné, i tie vážne. Umelec potrebuje k svojej tvorbe múzu a ja ich mám plnú triedu, tak čoho sa báť?
Dielo bez podpisu je ničím a ani maturantovi nesmie chýbať nádej v podobe stužky. Chcel by som teraz poprosiť pani riaditeľku, aby povolila našej triednej profesorke dekorovanie stužkami.
Výrok Senecu „Život je krátky, umenie dlhé“ je zhrnutím nás, čo tu dnes stojíme. Veď prísť na svet a dôjsť až sem, bolo majstrovským dielom. Stať sa maturantom na gymnáziu, to je umenie!
Stal by sa Mozart slávnym bez podpory otca? Ako rodič urobil aj nemožné a tak dnes poznáme virtuóza. Ctený rodičia. Vám patrí v dnešný večer najväčšia vďaka. Za dennodennú starostlivosť, i za maličkosti. Bez vás by nebolo umelcov.
Čo bez talentu, keď ho nemá kto formovať? Naša cesta za poznaním a vedomosťami nebola ľahká. Aj vďaka vám tu teraz stojíme, vážené panie profesorky, profesori. Aj s vašou podporou sa nebudeme toľko báť vkročiť osudu tvárou v tvár a postaviť, sa či už pred zelený stôl, alebo sa uchádzať o miesto na vysokých školách. Osobitnú vďaku si zaslúži naša triedna. Nech všetko zlé ostane napísané v piesku a to dobré, vyryté navždy do kameňa. Stali ste sa svetlami našej budúcnosti a ja vám môžem ponúknuť len moje ďakujem.
Keď niečo zažívame po prvý krát, je to pre nás nezabudnuteľné. Ja s Gerhardom sme si svoj prvý školský deň na gymnáziu prežili až po dvoch týždňoch. Sme prestúpenci, no ja si doteraz pamätám nesmelé pohľady a triedu plnú neznámych ľudí a veľkú výzvu. Výzvu naplniť tvrdenie, že život na strednej je tým najlepším obdobím živote. Ďakujem vám milí spolužiaci, za všetky všedné chvíle, za tie radostné, i tie vážne. Umelec potrebuje k svojej tvorbe múzu a ja ich mám plnú triedu, tak čoho sa báť?
Dielo bez podpisu je ničím a ani maturantovi nesmie chýbať nádej v podobe stužky. Chcel by som teraz poprosiť pani riaditeľku, aby povolila našej triednej profesorke dekorovanie stužkami.
