BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

Niekomu sa o sebe a o svojom živote píše veľmi ľahko, niekomu ťažko. Niektorí by najradšej zabudli na svoju minulosť a vnímali už len prítomnosť. Život nám prináša dobré aj zlé momenty, ale všetko musíme znášať s trpezlivosťou.

Môj príchod na tento svet sprevádzal krik a plač, ktorý sa ozýval po celej nemocnici. Svetlo sveta som uzrel 29. apríla 1XXX. Moji rodičia ma bez váhania pomenovali menom Ján. Keďže som sa narodil v rodine Novakových, iste usúdite, že moje meno je Ján Širochman. Doma na mňa už netrpezlivo čakala o 4 roky staršia sestra Eva. Horela nedočkavosťou, kedy uvidí svojho brata. Doma sa o mňa všetci starali ako o malého princa. Dni a mesiace ubiehali ako voda, prišli prvé kroky a prvé slová.

Ako trojročného ma moji rodičia zapísali do škôlky. No nebola to žiadna výhra, neboli to pre mňa tie najideálnejšie dni, no postupom času som si tam zvykol a nerobilo mi to žiadny problém. Moja zvedavosť nepoznala hranice. Raz pri návšteve babky, som si všimol veľmi výbojnú sliepku, o ktorej mi babka povedala, že sedí na vajíčkach, z ktorých sa vyliahnu kuriatka. Bol som zvedavý a podišiel som bližšie, ale sliepka sa naježila a vyrazila do protiútoku. Trafila ma. S hrozným revom som vzal paličku a bil som sliepku hlava nehlava. Bil som i po vajíčkach až kým sliepka zbabelo neutiekla. Zvíťazil som, ale len dočasne, lebo potom zvíťazila babka nado mnou.

Ďalší s mojich kúskov bolo, keď som spadol z hojdačky a hlavou som narazil do plechového vedra, to som mal už 5 rokov. Medzitým a potom som vyvádzal ešte veľa podobných kúskov. Nie na darmo mi mamka niekedy hovorila "živé striebro".

Trochu ma schladil šiesty rok života, keď som 1. septembra 1998 vkročil do školy. Sprevádzali ma zmiešané pocity, strach, úzkosť, obavy no i zvedavosť. Škola sa mi celkom páčila, aj učenie som zvládal celkom dobre, naučil som sa čítať, písať, počítať... Po prekonaní druhého stupňa sa moje učenie výrazné zlepšilo. Najradšej zo všetkého mám školské výlety. Teraz som žiakom 8.C triedy. Školu zvládam v pohode, až na tu slovenčinu, ale voľajako je a voľajako bude. Začínam uvažovať o výbere strednej školy, a keby ma nepriali, tak podľa slov môjho otca pôjdem pásť kozy. Kamaráti o mne hovoria, že som..., ale niekedy aj dosť tvrdohlavý, medzi moje zaľúby patrí šport, turistika, priatelia...

Toto je môj stručný životopis, v ktorom som opísal moje doterajšie zážitky. Dúfam, že ste si urobili o mne akú - takú predstavu.

ÚVAHA O TICHU


Ticho pre mňa znamená žiadny zvuk.
Ticho nemôže nikdy nastať, preto, lebo by nebol život. Vždy niečo robí zvuk, napríklad mucha, vrzgot lavíc, alebo rozprávanie. Ani človek nevie byť celý život po tichu. Keby nerozprával, zabudol by rozprávať a keby bol sám, začal by sa rozprávať s vecami okolo seba. Keby nastalo ticho, nevedeli by sme komunikovať, ani rodičia by nevedeli vychovávať svoje deti. Ani zvieratám by nebolo dobre. Ticho nám môže znamenať aj to, že v miestnosti je ticho a vtedy nikto nerozpráva len počúva. Ticho nemusíme vždy žiadať, niekedy chceme, aby ticho nebolo. Na konci koncertov každý tlieska a spevák alebo speváčka sa tomu teší. Teší sa aj tomu, keď spolu s ňou spievajú aj diváci. Vtedy ticho nie je. Vo vesmíre je veľa telies a ani tam nie je absolútne ticho. Meteority, kamene a rôzne telesá robia hluk. Ticho mi znamená aj to, že nerozprávam. Často sa stáva, že na hodine celá trieda začne rozprávať. Vtedy na nás kričí pani profesorka, aby sme boli ticho. Chce nám povedať, aby sme sa nerozprávali, aby sme dávali pozor, aby nás mohla na niečo naučiť. Možno, že pre niektorých ľudí ticho neznamená nič. Vtedy asi myslí na to, že nechce aby bolo ticho. Podľa mňa sa každý rád rozpráva a hlavne keď ho niečo trápi. Keď niekoho niečo trápi, skôr či neskôr to povie niekomu. Môže to povedať hocikedy, povie to vtedy, keď už nevydrží, môže to povedať aj vtedy, keď treba dávať pozor. Vtedy sa pani profesorka rozhnevá a je prísna. Dňa 10.10.2001 na slovenčine sa stalo, že žiaci vykrikovali a pani profesorka chcela, aby bolo ticho, ale žiaci ju nepočúvali a každému dala napísať stranu a pol čo si myslíme o tichu. Z jednej strany mala pravdu, preto lebo vysvetľovala pre nás a my sme sa rozprávali, ale zato nám nemala dať toľko veľa. My sme si len rozcvičovali jazyky. Ticho je zdravé, ale nie pre mladých. Keď mamka pozerá televízne noviny, aj ona nám hovorí, aby sme boli ticho. Je to preto, lebo chce vedieť čo sa deje na Slovensku a vo svete. Aj ja zvyknem hovoriť, aby sestra bola ticho, lebo sa učím. Na svete každý používa slovo ticho, hoci v iných jazykoch.
V tejto úvahe som používala ticho preto, lebo som písala čo si o tichu myslím.
TICHO!

VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP

KOMPOZÍCIA

VÝKLAD je najbežnejší útvar (učebnicový/prednáška). Kompozícia výkladu: úvod, jadro, záver. Jadro je najdôležitejšie. Požívajú sa tu základné postupy logického myslenia:
ANALÝZA (rozbor); SYNTÉZA (zhrnutie); ANALÓGIA (podobnosť, obdoba – lietadlo : vzduch = loď : voda); KOMPARÁCIA (porovnávanie); ARGUMENTÁCIA (doklad argumentov/dôkazov); INDUKCIA (log. myšlienková činnosť, pri kt.sa z konkrét. príkladov vyvodzuje všeobecný záver); DEDUKCIA (opak indukcie, Človek je smrteľný. Ján je človek.→Ján je smrteľný.); EXEMPLIFIKÁCIA (doloženie príkladov); APLIKÁCIA (použitie poznatkov); GENERALLIZÁCIA (zovšeobecňovanie)
PROGRAMOVÝ VÝKLAD: program je výklad, ktorý prostredníctvom veľkého počtu malých krokov umožňuje pracovať individuálnym tempom a so spätnou väzbou. (overenie si pochopenia a naučenia). Delí sa na LINEÁRNY a VETVENÝ.

Rozbor výkladového textu

Hľadať v jadre logicko-myšlienkové postupy

Štylizácia výkladového textu: v jadre – využívame postupy logického myslenia: LOGICKÉ MYSLENIE (je príčinné myslenie. Podstatou je schopnosť odhaľovať, analyzovať a odôvodňovať príčinnú súvislosť javov.)
AGRUMENTOVANIE (je taká forma prejavu, kt. sa usilujeme získať súhlas pre svoj názor na základe dôkazov)
PRESVIEDČANIE (forma prejavu,kt.uvádza argumenty ako podnety pre next konanie)
DEMAGÓGIA (prehnané úsilie presvedčiť –prekrúcanie faktov, nevedecké argumenty)

VÝKLAD V PRÁCACH SOČ

Odborná práca, ktorú žiak (študent) píše na SŠ, VŠ a ňou sa zapája do rôznych súťaží. Má mať rozsah 10-50 strán textu + dokladový materiál (mapy, grafy, tabuľky, fotografie, kresby), kt.môže byť včlenený do textu,alebo uvedený samostatne - príloha

Postup pri písaní

1. NADPIS – titul (stručný, výstižný)
2. OBSAH – čo obsahuje
3. ÚVOD – vysvetlenie dôvodu spracovania témy; cieľ, ktorý sledujeme; ťažkosti a prekážky, s kt. som sa stretola+poďakovanie tým, ktorý mi pri práci pomáhali.
4. METODIKA PRÁCE – opisujem metódu (spôsob), podľa ktorej som postupovala – pozorovanie, výskum, zhromažďovanie, spracovanie
5. VLASTNÁ PRÁCA – opisujem podrobne výsledky vlastných pozorovaní v slede, ako som ich zaznamenala. Tak robím aj mapy, grafy...pri odvolávaní sa na použitú lit. cituje autora, názov diela, rok vydania knihy a stranu, z ktorej citujem.
6. BIBLIOGRAFIA – použitá literatúra

JAZYKOVÉ VYJADRENIE KAUZÁLNYCH VZŤAHOV

Kauzalita = príčinnosť
V kauzál. vzťahoch máme 1 jav (príčinu), ktorá podmieňuje ďalší jav (účinok)

Pri štylizácii sa tento vzťah realizuje

1. priraďovacím súvetím dôvodovým (veď, však, totiž, ináč)
2. prir. súvetím dôsledkovým (preto, teda, tak, a preto, a tak)
3. podraďovacím súvetím s VV príslovkovou (prečo), podmienkovou (keby, ako), prípustky (hoci)

Rozprávací slohový postup

je založený na dejovej línii, ktorá sa odohráva v čase a priestore.
Je jedným z najzovretejších (kohéznosť) slohových postupov, pretože jednotlivé komponenty nemôže ľubovoľne vymieňať alebo radiť za sebou (ako napr. pri opisnom alebo informačnom slohovom postupe). Postava nemôže zomrieť skôr ako sa narodila, príbehovosť, časová línia, rozprávanie pevne zoviera.

Základný útvar rozprávacieho slohového postupu je rozprávanie.

Málokedy sa v rozprávaní nachádza len rozprávací slohový potup, väčšinou rozprávač zachytí vlastnosti človeka, výzor, opíše krajinu (komplexné rozprávanie)=sú v ňom zakomponované aj prvky opisu.

ÚTVARY ROZPRÁVANIA:

Epigram

krátka satirická báseň (J. I. Bajza – Slovenské dvojnásobné epigramata)

Aforizmus

vtipne vyjadruje životnú pravdu (Oskar Wilde)

Vtip

vtipom nazývame hlavne tie príbehy, ktoré sú zložené na humore,

vyžadujú ukončenie pointu.

Pointa

prekvapivé vyvrcholenie deja.

Anekdota

vtip o známej osobnosti.

I. Pásmo rozprávača

ROZPRÁVAČ V ROZPRÁVANÍ MôŽE BYŤ:

a) autorský – vševediaci – pozerá sa na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postava zvonka aj zvnútra. Rozprávanie je v 3. osobe sing. (napr. H. de Balzac – Otec Goriot)

b) personálny – subjektívny – je tiež vševediaci, ale sa sústreďuje len na jednu postavu. Rozprávanie v 3. osobe sing. (napr. J. C. Hronský - Jozef Mak)

c) priamy – úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, ich – rozprávanie, ja – rozprávanie (E. M. Remarque – Na západe nič nového)

d) oko kamery – zachytáva vonkajšie znaky, o vnútornom svete vieme len z ich konania. Chýba vnútorný monológ, (francúzsky nový román)

II. Pásmo postáv

v pásme postáv sa nachádza:
replika – prehovor jednej postavy
monológ – súvislý prejav jednej postavy
vnútorný monológ – nevypovedaný prehovor postavy
dialóg – rozhovor najmenej dvoch osôb, repliky dialógu sa zapisujú priamou rečou

III. Druhy rozprávania

v klasické rozprávanie: 1. úvod (expozícia) – opis prostredia, údaje o čase, zoznámenie sa s postavami

2. zauzľovanie deja (kolízia)
3. vyvrcholenie deja (kríza)
4. dramatický zvrat (peripetia)
5. rozuzlenie (katastrofa) a záver

v rozprávanie „ia medias res“

nemá úvod, dej sa začína „akčne“, rovno uprostred deja – častá v eposoch
(klasický epos)

v retrospektívne rozprávanie – pohľad späť, dej sa odvíja od konca
príbehu (Drak sa vracia – Dobroslav
Chrobák, Umberto Eco – Meno ruže)

v epické rozprávanie

je charakteristické pokojným plynutím deja, má málo dialógov.
v dramatické rozprávanie – prudké zvraty, veľa dialógov
v priame rozprávanie – ja rozprávanie

ZÁKLDNÉ ÚTVARY:

román
poviedka umelecký štýl
dráma

Kompozícia útvarov rozprávania: prevažuje trojčlenná kompozičná
štruktúra – úvod, jadro, záver.

takže pár rád k spravnemu obsahu slohových prác

OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP

- medzi jeho základné slohové útvary patria:

opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis, reportáž

Funkcia opisu

- je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet, osobu alebo pozorovaný jav, čiže vystihnúť jeho znaky, črty

- podľa toho či budeme opisovať na základe zmyslového skúmania alebo na základe analytického pozorovania rozlišujeme: jednoduchý opis, opis umelecký (náladový) a odborný opis

- každý z týchto opisov môže byť statický alebo dynamický

- pri opise pracovného postupu opisujeme následnosť činností pri výrobe (pečenie koláča)

- v publicistike a v umeleckej literatúre je najčastejší opis s dejovým rámcom

- najčastejšie v opise ide o hybrid – zmiešanie statického a dynamického opisu

- cieľom jednoduchého a odborného opisu je zachytiť objektívnu skutočnosť

- cieľom umeleckého opisu je vyjadriť nálady, predstavy, čiže subjektívne pocity

- z jazykového hľadiska základnými prostriedkami opisu sú podstatné mená, príslovky miesta a spôsobu

- odborný opis môže byť presný, jasný, musí vysvetľovať vzájomné súvislosti, uplatňujú sa v ňom prvky výkladové spravidla býva doplnený nákresmi a schémami

všeobecne sloh

SLOHOVÝ POSTUP

je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahové (tematické) prvky pri výstavbe jazykového prejavu. Poznáme:

1. Informačný slohový postup

opisuje stručné údaje, fakty a odpovedá sa na otázky: kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?

2. Opisný slohový postup

opisuje vecné vonkajšie vzťahy, znaky, vlastnosti

3. Výkladový slohový postup

opisuje vnútorné vzťahy (príčina a dôsledok), konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia

4. Rozprávací slohový postup

jeho obsahom sú udalosti, príbehy, zážitky v časovej postupnosti

INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP

je najjednoduchší slohový postup. Informácia je najzákladnejšia jazyková činnosť.

Základné údaje informácie sú:

čo? Kde? Kedy? Prečo? Ako?
(5 W v nemčine – was, wo, wam, wer, warum
5 W v angličtine - what, where, when, why, who)

Znaky:

dokumentárnosť, faktografickosť, objektívnosť, aktualizovanosť. Úlohou ISP je sprostredkovať vecné údaje, fakty a základné informácie. Základné útvary sú:

1. správa

stručná vecná informácia o tom, čo sa stalo. Informuje o základných aktuálnych spoločenských, politických a hospodárskych udalostiach.

2. oznámenie

informuje o tom, čo sa stane ISP sa uplatňuje v administratívnych žánroch, častý je aj v publicistike, hlavne v spravodajských žánroch.

Ďalšie útvary ISP sú:

1. bleskovka a plagát

majú stručný a vhodne upravený text napísaný rozličným typom písma a doplnený vtipnou ilustráciou. Dôležité je upútať pozornosť okoloidúcich, obsahom bleskovky a plagátu býva oznámenie, pozvanie, propagácia.

2. pozvánka

je vlastne oznámenie čo, kde , kedy, o koľkej sa uskutoční. V závere je výzva k účasti, môže mať formu listu, bleskovky alebo plagátu.

3. inzerát a reklama

obsahuje tiež oznámenie v pútavej grafickej úprave a vo výstižnej štylizácii

4. úradný list

má ustálenú úpravu (formát A4), štylizácia je jasná a presná. Úradný list sa využíva v administratívnom štýle (žiadosť, životopis). Formu úradného listu využív

Slávnostný prejav

Ctený profesorský zbor, drahý rodičia, milí spolužiaci

Výrok Senecu „Život je krátky, umenie dlhé“ je zhrnutím nás, čo tu dnes stojíme. Veď prísť na svet a dôjsť až sem, bolo majstrovským dielom. Stať sa maturantom na gymnáziu, to je umenie!

Stal by sa Mozart slávnym bez podpory otca? Ako rodič urobil aj nemožné a tak dnes poznáme virtuóza. Ctený rodičia. Vám patrí v dnešný večer najväčšia vďaka. Za dennodennú starostlivosť, i za maličkosti. Bez vás by nebolo umelcov.
Čo bez talentu, keď ho nemá kto formovať? Naša cesta za poznaním a vedomosťami nebola ľahká. Aj vďaka vám tu teraz stojíme, vážené panie profesorky, profesori. Aj s vašou podporou sa nebudeme toľko báť vkročiť osudu tvárou v tvár a postaviť, sa či už pred zelený stôl, alebo sa uchádzať o miesto na vysokých školách. Osobitnú vďaku si zaslúži naša triedna. Nech všetko zlé ostane napísané v piesku a to dobré, vyryté navždy do kameňa. Stali ste sa svetlami našej budúcnosti a ja vám môžem ponúknuť len moje ďakujem.

Keď niečo zažívame po prvý krát, je to pre nás nezabudnuteľné. Ja s Gerhardom sme si svoj prvý školský deň na gymnáziu prežili až po dvoch týždňoch. Sme prestúpenci, no ja si doteraz pamätám nesmelé pohľady a triedu plnú neznámych ľudí a veľkú výzvu. Výzvu naplniť tvrdenie, že život na strednej je tým najlepším obdobím živote. Ďakujem vám milí spolužiaci, za všetky všedné chvíle, za tie radostné, i tie vážne. Umelec potrebuje k svojej tvorbe múzu a ja ich mám plnú triedu, tak čoho sa báť?
Dielo bez podpisu je ničím a ani maturantovi nesmie chýbať nádej v podobe stužky. Chcel by som teraz poprosiť pani riaditeľku, aby povolila našej triednej profesorke dekorovanie stužkami.